reklama

O veciach na seba

Často premýšľam o veciach, dnes práve o oblečení. Častokrát ma napadne, nakoľko by som sa mala trápiť tým, či mám plastovú kabelku alebo koženú od dizajnérskej značky, ktorá je určite na dotyk aj vôňou príjemnejšia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vydrží dlhšie. Niekedy mám pocit, že by som radšej mala tú drahšiu. S nejakou značkou. Že by som sa možno cítila lepšie, keď cestujem ráno mhd. Že by som možno mala zo seba lepší pocit v práci, kde sa okolo mňa pohybuje množstvo oveľa dôslednejšie, premyslenejšie, lepšie a oblečených žien. Častokrát mám v mojom mestskom živote pocit, že na oblečení záleží. Že by mi všetko išlo lepšie, kebyže mám lepšie šaty. Lenže... Je to naozaj tak? Dnes som k tomu dostala zaujímavú lekciu.

Bola som nakupovať v gigantickom nákupnom centre vo Viedni. Už parkovacia plocha vyzerala ako precízne riadené letisko. Vyzeralo to celé ako sedem Auparkov rozložených vedľa seba. Keď sme vkročili dnu, videla som ľudí prúdiacich do všetkých smerov. Málo priestoru pre človeka, vôbec sa nadýchnuť, málo priestoru premýšľať, málo času naozaj sa venovať ľuďom, ktorí boli so mnou. Moji rodičia a sesternica – tínedžerka. Po piatich minútach a návšteve fajnových rakúskych toaliet, ktoré sa ma pri odchode prostredníctvom tabletu na stene spýtali, či som bola pri vybavovaní svojich záležitostí „ZUFRIEDEN“ (spokojná), sa môj režim prepol do módu: prežiť a odísť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlákali ma lacné nákupy. Už mesiac riešim ráno pred šatníkom, že sivé nohavice, čierne bavlnené tričko a úpletový svetrík na tom, ktoré nosím každý deň, mi naozaj nepomáhajú cítiť sa v tej práci lepšie. Že by som chcela niečo farebnejšie, možno tričko s nápisom, tuniku, košeľu, nové džínsy...

V tej mase ľudí medzi miliardami vecí som však vôbec netušila, čo robím. Jednoducho, celé dve hodiny môjho života sa vytratili niekam medzi skrátené topy, vhodné nohavice pre sesterku, doplnky, topánky, nohavičky, rady na skúšobné kabínky, rakúske hlásenia pre zamestnancov, rady pokladní s kmitajúcimi ženami, ktoré sa síce nestíhali nadýchnuť, ale zvládali profesionálny úsmev odchádzajúcim zamestnancom. Vôbec neviem, o čom sme sa rozprávali, čo všetko sme skúšali. Veľký frenetický rauš. Po dvoch a pol hodinách a množstve nakúpených vecí som sa vyčerpane viezla domov a premýšľala, či mám z tých vecí radosť. Či to stálo za tú hektickú a vyčerpávajúcu skúsenosť. Určite áno, trochu. Je to fajn, praktické, mať čo na seba...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom som prišla domov a ešte predtým, ako som zapadla do postele, som nazrela do zabudnutej poličky v skrini. Netušila som totiž, aké oblečenie si zobrať na rannú prechádzku v lese. A našla som poklad.

Oblečenie z minulého leta. Po tom, ako sa skončilo, som tie kúsky zatlačila do zadu skrine. Nohavice, top a tričko z môjho talianskeho leta. Toho, keď som sa konečne odhodlala počúvnuť svoje po cestách pištiace srdce a prekonala asi tisíc strachov (za pomoci množstva úžasných ľudí). Ušla som z mestského života, aby som vyskúšala TO leto, keď som každý deň nosila pohodlné oblečenie, legíny a dlhé tričká, voľné nohavice. Uprostred talianskych kopcov na malom ranči umývala riady obklopená priateľmi, slnkom a prírodou. S časom pre seba, pre svoje myšlienky a potreby, pre druhých ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som tie voľné nohavice tehlovej farby, pásikavý top a tmavomodré tričko zbadala, zastala som a zrazu som sa vrátila. Bol to len zlomok sekundy. Videla som slnko, cítila vzduch aj kone, ktoré boli na lúkach neďaleko. Spomenula som si na každodenné umývanie riadov, ktoré sme mali na starosti, chladnú kamennú podlahu vo vnútri domu na kopci, keď vonku pražilo slnko. Na miestnosť s maľbou ženy na setene. Na suchú, vyprahnutú trávu a na noci, keď bola taká tma, že bolo vidno všetky hviezdy. Na ten pokoj. To všetko dokázali tri jednoduché kúsky oblečenia. Nevedela som sa rozpamätať, kde som ich kúpila, koľko stáli, ani v akej boli zľave. No tá stovka pekných spomienok mi rozjasnila všetko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sú to obyčajné veci z dákeho lacného obchodu. V čase, keď som si ich kupovala, som totiž bola nezamestnaná. Ale cena tých spomienok, viem, že to bude klišé, sa nedá vyjadriť.

Tie tri lacné veci mi teraz dodávajú veľmi veľa pozitívnej energie, ako tak ležia vedľa mňa, prichystané na ráno. Lebo som si vďaka nim živo spomenula na to, aké to vtedy bolo, cítiť ich na koži a byť tam, na tom mieste. Cítiť sa dobre sama so sebou, bez ohľadu na to, čo mám na sebe. Dobre vo svojej vlastnej koži.

A tak teraz opäť premýšľam o oblečení. Porovnávam tie pocity z oblečenia, keď som bola so sebou spokojná a z oblečenia, keď som ho nakupovala dnes.

Potrebujem viac vecí? Potrebujem iné veci? Potrebujem koženú kabelku? Čo vlastne potrebujem?

Barbora Stránská

Barbora Stránská

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autorka má rada zaujímavé príbehy, dobré knižky a filmy. Všetko, čo vyvoláva emócie. Nemá rada neporiadok, ale ani upratovanie. Má rada pekné veci, umenie, ale nejako extra sa mu nerozumie, občas pečie koláče. Zoznam autorových rubrík:  Úplná fikciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu